Slávik Slovenska - História

Peter Štilicha
Keď zatrilkuje slávik

(Z histórie Zorničkinho slávika a Slávika Slovenska, celoslovenskej speváckej súťaže detí v interpretácii slovenskej ľudovej piesne.)

Myšlienka na spevácku súťaž detí vo mne dozrievala dlho, ale naplno skrsla vo chvíli, keď sme sa v redakcii časopisu Zornička mohli slobodne rozhodovať, čo chceme a budeme robiť. Bolo to v roku 1990 a ako s prvým som myšlienku speváckej súťaže konzultoval s prof. Jozefom Klocháňom. Príležitostne nás tento hudobný pedagóg a zakladajúci člen Speváckeho zboru slovenských učiteľov navštevoval a šarmantne nás častoval obľúbenou otázkou: “A Zornička ešte spieva?” Myšlienkou založiť pri časopise celoslovenskú súťaž sa priam nadchol! Ani nie o týždeň som mal na stole prvý spevníček povinného repertoáru Zorničkinho slávika z jeho dielne. Žiaľ, vyvrcholenia prvého ročníka slávika sa vinou tragickej udalosti nedočkal... Keď som od prof. J. Klocháňa dostal “požehnanie”, zveril som sa s myšlienkou založenia speváckej súťaže priateľovi Petrovi Dvorskému. Prišiel do redakcie Zorničky a bez váhania súhlasil. Až neskôr sa mi priznal, že na dačo podobné pomýšľal sám, no galantne mi ponechal prvenstvo. Neprijal som toto jeho veľkorysé gesto, a tak sme tvorcovia tejto súťaže obaja, rovným dielom. Spolu sme vymysleli nielen jej programovú časť (spontánne zblíženie detí so slovenskou ľudovou piesňou ako základom našej identity), ale vymysleli sme aj organizačnú časť, t. j. republikovú postupnosť a, samozrejme, štatút. Peter Dvorský navyše súhlasil, že bude garantom súťaže, a to už bola úplne vážna vec.

Krása myšlienky nás uchvátila.
Lenže iné je niečo vymyslieť a iné – realizovať ju! Na to som sa podujal ja a vložil som do organizácie súťaže všetky sily, nápady, kontakty, známosti. Oslovil som Ministerstvo školstva: pochopenie. Oslovil som Štátny fond kultúry Pro Slovakia: pochopenie. Oslovil som Slovenskú televíziu, aby sa podieľala na spolupráci... Oslovil som súkromné štúdio ATAN: polovičné pochopenie, lebo za nasnímanie finálového koncertu žiadali primeranú sumu. Oslovil som Školské správy, ich Metodické centrá po celom Slovensku: absolútne pochopenie. Oslovil som Mirka Dudíka, šéfa Orchestra ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu v Bratislave: pochopenie. Sem-tam voľačo v reťazci zaškrípalo, ale urobil som všetko pre to, aby sme Zorničkinho slávika ešte v ročníku 1990/1991 mohli vyhlásiť a počkať si na celkovú odozvu. Priznám sa, nebola zlá, veď v školských kolách v prvom ročníku súťažilo vyše 4 tisíc detí! A potom prišlo nezabudnuteľné finále v Koncertnej sieni Slovenského rozhlasu (1991). Keď zaznela vtedajšia hymna súťaže Vysoko Zornička, neskrýval som dojatie. A dojatie neskrývali ani mnohí moji vzácni spolupracovníci, rodičia finalistov, či len prostí návštevníci. Bolo to niečo nádherné, oslobodzujúce a úprimné. Veď za našou myšlienkou stáli stovky pedagógov, rodičov, starých rodičov a tisíce detí, ktoré si uctili svoj národný poklad - krištáľovo čistú slovenskú ľudovú pieseň. Túto, do slova historickú príležitosť si nenechal ujsť ani spevák Paľo Habera, ktorý sa prvých ročníkov nezúčastnil len ako divák, ale aj ako účinkujúci, keď laureátom a víťazom súťaže zaspieval niekoľko svojich piesní...


Preberanie trofejí z rúk garanta súťaže Petra Dvorského

Aj keď Peter Dvorský prevzal záštitu nad celou súťažou, vopred mi oznámil, že organizácii v celom rozsahu sa nebude môcť venovať. Celá organizácia teda zostala na mne, jeho úlohou bolo a – doteraz je – nájsť sponzorov a venovať hlavné finálové ceny. Najväčším príspevkom od prvého ročníka bola však jeho duchovná podpora podujatiu. Bombardoval ma telefonátmi z celého sveta, musel som mu referovať o priebehu súťaže, našiel si dokonca čas zájsť na školské kolo do Dúbravky v Bratislave, kde objavil víťaza II. ročníka M. Čierneho, prišiel na skvostné okresné kolo do Zvolena, ktoré ozdobil svojím spevom, na finále 4. ročníka v Bardejove doletel v poslednej chvíli z Japonska. O dva dni už bol v Zurrichu. Moja úloha bola však o to ľahšia, že som na celom Slovensku našiel úžasných ľudí z radov pedagógov, rodičov, priateľov a známych, ktorí mi podnes, po všetkých peripetiách v spoločenskom a inštitucionálnom živote, nezištne pomáhajú zvládnuť tento veľký republikový kolos. Nedá sa menovať všetkých, no z tých, ktorí stáli s nami na začiatku celého podujatia, a potom nás verne sprevádzali dlhé roky, boli pani učiteľka Oľga Kuniaková z Ružomberka (nikdy nezabudneme na úžasnú atmosféru finálového slávika v Ružomberku r. 1993!), či vedúcu Metodického oddelenia Školskej správy vo Zvolene Joliku Sirákovú (okresné či krajské kolá vo Zvolene to boli doslova umelecké udalosti!). Jednoducho, našiel som v okresoch a krajoch na Slovensku ľudí, s ktorými sa dali robiť zázraky. A Zorničkin slávik takým zázrakom bol! Roku 1996 sme súťaž pre veľký záujem detí rozdelili na dve súťažné kategórie, a keďže už nebola čisto záležitosťou časopisu Zornička, premenovali sme ju na Slávika Slovenska. Pre úplnosť poviem, že roku 2007 vo Zvolene, pri príležitosti 17. ročníka Slávika Slovenska, sme otvorili aj tretiu súťažnú kategóriu. A – ako sa ukazuje – dozrieva čas na otvorenie štvrtej súťažnej kategórie pre žiakov ZUŠ.

Slávik Slovenska organizuje Občianske združenie Slávik Slovenska, predsedom ktorého je Peter Dvorský. Výkonný výbor súťaže sa skladá zo zástupcov Spolku hudobného folklóru, z pedagógov, z našich podporovateľov a priaznivcov. V prvých Prípravných výboroch súťaže sa nami spolupracovali vynikajúce osobnosti z folklórneho a vokálneho prostredia: Ľuba Pavlovičová-Baková, Prof. Ida Černecká, Svetozár Stračina, Ivan Dubecký či Mirko Šmíd. Boli to osobnosti, ktoré sa veľmi zaslúžili o rozvoj a kvalitu súťaže. Veľmi si vážime spoluprácu s Dr. Ondrejom Demom, Mgr. art. Angelou Vargicovou, Prof. Evou Blahovou, Darinou Laščiakovou, Prof. Jurajom Hatríkom, Ing. Mariánom Veselským, Dr. Stanislavom Bachledom (v rokoch 2000/2005 stál na čele Prípravného výboru), Martou Beznákovou a desiatkami ďalších osobností.

Nemôžem obísť ani takú osobnosť, akou je akad. arch. Ing. Ladislav Švihel, DrSc., ktorý nám ako generálny riaditeľ Agrokomplexu v Nitre nezvyčajnou mierou pomáhal prekonávať mnohé úskalia a vždy nám dodával ten správny optimizmus.

Spevácka súťaž Slávik Slovenska je prísne postupová od svojich začiatkov.
Začína sa každoročne vo februári triednymi a školskými kolami. Víťazi postupujú na okresné kolá, víťazi okresných kôl postupujú na krajské kolá. Z víťazov okresných kôl sa potom sformuje finálová zostava Slávika Slovenska, ktorú reprezentujú víťazi troch kategórií zo všetkých krajov Slovenska. Dovedna ich je 24. Tí sa potom v národnom finálovom kole uchádzajú o najvyššie méty: zlatých, strieborných a bronzových Slávikov Slovenska.

Koľko miest sme s naším slávikom už pochodili? Spolu 17 slovenských miest: Bratislava (3x), Piešťany (3x), Banská Bystrica, Ružomberok, Bardejov, Lučenec, Sabinov, Nitra, Nové Mesto nad Váhom, Šaľa, Prešov, Trnava, Trenčianske Teplice, Košice, Zvolen, Zlaté Moravce, Žilina. Všetky finálové kolá v menovaných mestách boli niečím jedinečné, ale všetky boli neopakovateľné svojou atmosférou a typickým slávikovským napätím. Nielen z víťazov národných finálových kôl, ale aj z niektorých laureátov nižších súťažných kôl sa už stali mladí renomovaní umelci v odboroch operný spev, muzikál, populárna pieseň, folklór. O niektorých sa môžete dočítať bližšie na našej webovej stránke na linke OSOBNOSTI. O niektorých ďalších talentoch, v súčasnosti študentoch na našich umeleckých školách, sa určite dozvieme o krátky čas.

Najfrekventovanejšou moderátorkou finálových koncertov a galakoncertov víťazov Slávika Slovenska bola Alena Heribanová, ktorá je nám verná od prvého ročníka súťaže. Iba vo výnimočných prípadoch ju zastúpili kolegovia Iveta Malachovská, Adriana Domanská, Peter Kočiš a Martin Nikodým. Zo sprevádzajúcich orchestrov bol slávikovi najvernejší Orchester ľudových nástrojov Radio Bratislava, ktorý vedie Miroslav Dudík. Finalistov však doprevádzali aj iné znamenité orchestre: prešovský Šarišan, košický Železiar, zvolenský Jánošík či žilinský Stavbár.

V Spevníčkoch Slávika Slovenska sa objavilo už vyše 700 slovenských ľudových piesní. A koľko detí či našich slávičkov sa vystriedalo v súťaži počas tých 21 ročníkov? Znie to takmer neuveriteľne, ale v základných kolách súťaže súťažilo už vyše 800 tisíc detí! To je už čo povedať!
Z médií bol Slávikovi Slovenska najvernejší Slovenský rozhlas, ktorý zdokumentoval a odvysielal prakticky všetkých 21 ročníkov v relácii Klenotnica ľudovej hudby. Slovenská televízia nakrútila a odvysielala štyri prvé ročníky súťaže, jubilejný piaty ročník a naposledy jubilejný 20. ročník Slávika Slovenska, ktorý sa konal v Koncertnej sieni Slovenského rozhlasu v Bratislave v júni 2010. Teda na mieste, kde sa príbeh Slávika Slovenska začal. Okrem víťazov finálového kola sa na galakoncerte víťazov predstavili aj bývalí víťazi a laureáti súťaže, dnes už známi mladí umelci: M. Seredič, M. Čírová, M. Partlová, D. Doniga-Stráňavská, M. Šebestová, L. Ukropcová, M. Stískal, Milan Šimek, Z. Broszová, S. Kačmárová a L. Dubníčková. Zostrih koncertu odvysielala Slovenská televízia na druhom okruhu 1. septembra 2010.

Zvuk o Slávikovi Slovenska sa rozletel už aj za hranice Slovenska. Naši víťazi sa pravidelne predstavovali na poprednom folklórnom festivale vo Východnej, no ich krásne hlasy zazneli aj v Českej republike na podujatí Slávik-Zpěváček v Prahe. Slávik Slovenska sa stal inšpiráciou aj pre Kanadu a Spojené štáty americké. Deti našich krajanov súťažili už po tretí raz v Toronte na Kanadskom slávikovi a po prvý raz v minulom roku aj v New Yorku na Americkom slávikovi. Garantom Kanadského slávika je Peter Dvorský a garantmi Amerického slávika sú páni Peter Dvorský a Karel Gott.

Ak sme už pri Petrovi Dvorskom, garantovi Slávika Slovenska, ikone slovenského operného spevu, spevákovi, ktorý sa svojím umením preslávil po celom svete, musíme dodať, že aj napriek stovkám svojich umeleckých záväzkov doma či za hranicami, nevynechal ani jeden z 21 ročníkov súťaže. Hádam nikto, kto sa na slávikovi s Petrom Dvorským stretol, nezabudne na to, ako prijal ocenenie z jeho rúk, a ako si s ním na jednom javisku dokonca zaspieval. Aj to svedčí nielen o jeho vzťahu k slovenskej ľudovej piesni, ale aj o úžasnom vzťahu k najmladším interpretom – deťom. Veď aj slovenskou ľudovou piesňou sa začala jeho skvelá medzinárodná, svetová spevácka kariéra!

***

Slávik Slovenska má krásnu a bohatú históriu, ktorá sa raz zapíše zlatými písmenami do histórie Slovenska. My, jeho tvorcovia, jeho organizátori, spoluorganizátori, podporovatelia a nadšenci, chceme veriť a dúfať, že slávičí hlások, ktorý vychádza z hrdielok tých najjemnejších a najkrajších ľudských bytostí – našich detí – nikdy nezanikne! Že v ňom neumlkne poklad, ktorý je v našich srdciach prítomný kdekoľvek sme – krištáľovo čistá slovenská ľudová pieseň!